Novinár vykonáva činnosť novinárskej povahy, a to spravidla, ak ide o činnosť vykonávanú sústavne (viac ako 50 % času) a za odplatu. Nejde o činnosť vykonávanú nepravidelne ako mimopracovnú aktivitu (napr. písanie blogov). Či niekto je novinárom alebo nie, sa posudzuje vždy individuálne na konkrétnom prípade práve s ohľadom na to, čo je predmetom jeho činnosti. Novinár dodržiava profesionálne a etické zásady profesie, postupuje podľa redakčného etického kódexu alebo podľa Etického kódexu novinára. Novinármi sú aj fotoreportéri, spravodajskí kameramani, editori, karikaturisti a ďalšie profesie.

Konanie páchateľa v úmysle vyvolať u poškodeného obavu z hroziaceho násilia alebo inej ujmy, ak je použitá za takých okolností, keď sa poškodený môže dôvodne domnievať, že hrozba je reálna a že násilie alebo iná ujma budú uskutočnené.

Výslovná (priamo vyslovená, napísaná) alebo neverbálna (rozopnutie saka, pod ktorým má páchateľ zbraň, gesto a pod.). Vždy je to situácia, ktorá vyvolá v osobe, voči ktorej prejav smeruje, určitú obavu. Hrozbou nemusí byť len prejav, ktorý výslovne obsahuje odkaz na možný negatívny následok. Hrozbou môže byť aj inak bežné slovné spojenie, bežný prejav, ak v kontexte, v akom boli prednesené, môžu mať výhražný význam (Napr. „zamyslite sa, máte deti“ a pod.).

Procesný úkon v civilnom konaní, ktorým sa žalobca obracia na súd a žiada o ochranu svojich porušených alebo ohrozených práv.

Podanie adresované orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra), ktorým oznamovateľ oznamuje skutočnosti nasvedčujúce, že bol spáchaný trestný čin. Na jeho podklade môžu orgány činné v trestnom konaní začať trestné stíhanie.

Ak novinár/ka zaznamená niektorú z hrozieb, môže sa obrátiť na príslušné orgány. Podľa povahy príspevkov sa môže obrátiť na správny orgán oprávnený prejednať priestupok, orgány činné v trestnom konaní alebo na súd.

V prípade, že sa potrebujete poradiť, kontaktujte nás.

Ak existuje podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu, vždy podajte trestné oznámenie priamo alebo sprostredkovane cez splnomocneného zástupcu. Ak sa cítite v ohrození, kontaktujte svojho šéfredaktora (vydavateľa a pod.), podajte trestné oznámenie. Medzinárodné novinárske organizácie upozorňujú, že trestné oznámenie je potrebné podať v každom prípade. Len tak možno sledovať vývoj vyšetrovania a podniknúť právne kroky. V prípade, že sa potrebujete poradiť, kontaktujte nás.

Podozrenie zo spáchania trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní (policajt, prokurátor). Priestupky prejednávajú orgány, do ktorých kompetencie vecne spadajú (polícia, obec a pod.). Ak orgán činný v trestnom konaní vyhodnotí, že skutok nie je trestným činom, ale ide o priestupok, vec odstúpi príslušnému orgánu na vybavenie a naopak.

V prípade, že sa potrebujete poradiť, kontaktujte nás.

Za útočníka sa považuje osoba, ktorá neoprávnene zasiahla do práv poškodeného (dopustila sa protiprávneho konania). Vhodné je zapamätať si čo najviac detailov, ktoré môžu slúžiť na jeho identifikáciu – EČV auta, výzor, výrazné znaky, e-mail, účet na sociálnych sieťach, telefónne číslo a pod.

Spravidla to vyplýva z konania páchateľa, voči komu útok vykonal alebo komu bol adresovaný (napr. výhražný list). Ak list nie je adresovaný konkrétnej osobe, príslušné kroky by mala podniknúť redakcia.

Podľa okolností prípadu, napr. zistením identity útočníka, svedkov na účely ich ďalšieho výsluchu, fotografií, kamerových záznamov, zvukových nahrávok telefonátov alebo rozhovorov, odložením písomných dôkazov, zabezpečením správy o lekárskom vyšetrení a pod. Uchovaním digitálnych stôp (nemazať email, uložiť správu v mobile, urobiť screenshot konverzácie a pod.).

Podstatným je všetko, čo môže preukázať spáchanie skutku, jeho priebeh, identitu páchateľa, rozsah spôsobenej škody, motív páchateľa a pod.

Individuálne podľa okolností prípadu. Malo by sa dbať, aby bol dôkaz zachovaný v pôvodnej forme (bez zásahu tretích osôb), aby bol prístupný aj neskôr (napr. uložením fotografie/videa z internetovej stránky).

Sú to spravidla prejavy, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu. Vyznačujú sa najmä  slovným útokom proti určitej osobe založenej na jej skutočnej alebo domnelej príslušnosti k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre jej skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.

V prvom rade odporúčame preveriť/potvrdiť si so svojím právnym zástupcom alebo právnym zástupcom redakcie, že zverejnením článku nedošlo k porušeniu práv tretej osoby alebo k inému porušeniu platnej právnej úpravy. Následne môže byť, podľa okolností prípadu, vhodné druhej strane odpovedať na jej žiadosť a vysvetliť, že jej žiadosť nepovažujete za oprávnenú. V prípade, že druhá strana postupuje podľa niektorého z ustanovení zákona a chce využiť inštitút opravy alebo odpovede, dbajte na dodržiavanie zákonných lehôt. V každom prípade je potrebné uchovať podklady, ktoré slúžili na prípravu článku.

V takýchto prípadoch je dôležité vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc – advokáta, ktorý vás bude v konaní pred súdom zastupovať. Vždy postupujte v spolupráci s redakciou, v ktorej pracujete, vo väčšine prípadov redakcie poskytujú svojim členom právnu pomoc. Dôležité je v lehote stanovenej súdom vyjadriť sa k podanej žalobe, uviesť argumentáciu a prípadne predložiť dôkazy na svoju obranu. Zmeškanie lehoty na vyjadrenie môže mať negatívne  následky vo forme neúspechu v spore.

V prípade, že sa potrebujete poradiť, kontaktujte nás.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že článok možno zverejniť aj bez súhlasu dotknutej osoby. Neexistuje povinnosť autorizácie. Je dobré mať k dispozícii zdrojový materiál (audiozáznam rozhovoru), ktorým je možné preukázať, že rozhovor sa udial spôsobom zachyteným pre čitateľov.

Úspešnosť prípadnej žaloby bude následne závislá od okolností prípadu, obsahu zverejneného článku. V prípade, ak sú zverejnené informácie pravdivé a netýkajú sa nedôvodne súkromia osoby, zväčša nepôjde o neoprávnený zásah do práv dotknutej osoby.

Fyzické a právnické osoby sú povinné poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní a súdu súčinnosť pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Novinár má právo a zároveň povinnosť ochrany zdroja, v ktorého zmysle má právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o pôvode alebo obsahu informácie od zdroja, ktorého totožnosť má zostať utajená, vrátane údajov o zdroji tejto informácie a jeho totožnosti a predloženie alebo vydanie vecí, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takých informácií. Táto povinnosť ochrany zdroja však nie je absolútna a neplatí, ak ide o povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu a verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti celkom zjavne prevažuje nad záujmom na ochrane zdroja.

Vždy ide o individuálne posúdenie prípadu. Druhá strana môže vždy iniciovať súdne konanie, ale jej úspech závisí od posúdenia skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov. Hrozba súdnym sporom môže byť niekedy taktikou druhej strany v snahe predísť zverejneniu pre ňu nepriaznivých informácií. Prípad je vhodné konzultovať so svojím právnym zástupcom.

Ak takéto konanie dosiahne určitú intenzitu závažnosti, možno brániť sa právnymi prostriedkami civilného alebo trestného práva. Pokiaľ je známa identita tejto osoby, je možné domáhať sa upustenia od takéhoto konania, a to cestou súdneho sporu. Ak by takéto konanie vykazovalo aj znaky niektorého trestného činu, možno sa obrátiť na políciu alebo prokuratúru s trestným oznámením a využiť aj prostriedky trestného práva.

V takomto prípade ide o nenávistnú kampaň. Najčastejšie sa začína tým, že niekto upriami pozornosť na novinára/novinárku a podnieti svojich sledovateľov, aby na túto osobu zaútočili. Pôvodného útočníka je ťažké odhaliť, často sa zbaví zodpovednosti a skryje sa za skupinu útočníkov. V takýchto situáciách môže pomôcť verejná podpora. Incident je potrebné nahlásiť správcovi sociálnej siete a požiadať o odstránenie nepravdivých informácií, prípadne podať trestné oznámenie na polícii.

Ide o takzvaný doxxing. Každý z nás zanecháva v online priestore digitálnu stopu – informácie, ktoré sú dostupné cez vyhľadávače, na sociálnych sieťach, v online registroch a podobne. Práve tieto informácie môžu útočníci zverejniť a následne využiť na obťažovanie.

Pozrite sa, akú digitálnu stopu ste zanechali vo vyhľadávačoch a odstráňte informácie, ktoré považujete za súkromné. Skontrolujte si nastavenia súkromia na sociálnych sieťach, zvažujte, aké informácie o sebe zverejňujete. Doxxing je aj v rozpore s používateľskými podmienkami sociálnych médií a môžete ho nahlásiť, prípadne podať trestné oznámenie. Ak dosahuje určité znaky intenzity a závažnosti (dlhodobosť, dôvodná obava o život zdravie, podstatné zhoršenie kvality života obete), môže ísť o trestný čin.

Ak takéto konanie dosahuje určité znaky intenzity a závažnosti (dlhodobosť, dôvodná obava o život zdravie, podstatné zhoršenie kvality života obete), môže ísť o naplnenie znakov trestného činu nebezpečného prenasledovania. Ak máte podozrenie, že ste obeťou takejto trestnej činnosti, môžete podať trestné oznámenie.

Ďalšou možnosťou je iniciovať civilné súdne konanie na ochranu vašich práv. V takom prípade však musíte poznať identitu páchateľa a dôkazné bremeno tvrdení bude na vašej strane (musíte vedieť preukázať svoje tvrdenia), aby ste mohli byť v spore úspešný/úspešná.

Výhražný list nepodceňujte, najmä ak ide o hrozbu ujmy na živote a zdraví. Určite si takúto skutočnosť nenechajte pre seba a informujte nadriadeného, zamestnávateľa/vydavateľa periodickej publikácie/prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a koordinujte ďalšie kroky v súčinnosti s právnym zástupcom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní. Každý prípad je vhodné posúdiť individuálne.